Táto webová stránka používa súbory cookie, aby ste pri jej návšteve mali čo najlepší zážitok. Pre viac informácií si prečítajte naše zásady ochrany osobných údajov. Ak si želáte akceptovať použitie nepodstatných súborov cookie, kliknite na tlačidlo "Súhlasím"
Aj keď som mala v detstve okolo seba ľudí, ktorých som mala rada a aj záľuby, ktoré ma tešili (výtvarné umenie, hudbu, deti a dobré chute), vo vnútri som vedela, že „keď sa nebude nikto pozerať, ujdem“.
Včera ma v kníhkupectve upútala kniha s krásnym grafickým prevedením. Na obálke zlatý nápis “Poklady prírody” a obrázok červeného kakaového plodu. Vravím si, presne, poklad prírody, výstižné.
Od malička som mala pocit, že sem nepatrím a chcela som ujsť. Aj keď som mala v detstve okolo seba ľudí, ktorých som mala rada a aj záľuby, ktoré ma tešili (výtvarné umenie, hudbu, deti a dobré chute), vo vnútri som vedela, že „keď sa nebude nikto pozerať, ujdem“. Nikomu som o tom nehovorila, nemala som s nikým natoľko dôverný vzťah…a asi by som to nevedela ani vyjadriť.
…a narodil sa mi prvý syn. Veľmi ma to zmenilo. Už pri jeho neľahkom príchode to bol desivý zážitok, no viem, že vtedy som sa dostala o veľký kus bližšie k sebe. Postupne som sa začala venovať meditáciám. No, moja hlavná motivácia bola vtedy stále „ujsť, keď sa nikto nepozerá“. Verila som, že keď sa vypracujem v tej mojej meditačnej praxi, podarí sa mi odtiaľto odísť. Vedome odísť z tela. Nenávratne. Pracovala som v tom čase veľa so snami, jógou, neskôr aj s numerológiou. Neminula ma ani vlna sebarozvojového nadšenia. Liečila si svoje traumy a boliestky. Medzi tým všetkým sa mi narodili ďalšie dve deti a to ma samozrejme zmenilo, tiež veľmi posunulo. Ako moja meditačná prax napredovala, začala som lepšie rozumieť sebe, tomu, čo nie som a čo asi som. Tomu prečo som tu a aj tomu, prečo som mala takú silnú potrebu tu nebyť. Postupne som skúmala, čo je to život, čo existencia, čo sú ľudia a stále to skúmam.
Moje snaženie sa dostalo na úplne iný level, keď som začala pracovať s krištáľmi, Maokovou hudbou a s ceremoniálnym kakaom.
Moja motivácia už nie je „odísť, keď sa nikto nepozerá“.
Momentálne cítim, že chcem – a deje sa to samé – v ľuďoch zosilňovať súcit a prijatie života aj smrti. Sú to pre mňa také „spojené nádoby“. Skutočný neadresný súcit, úzko spätý so schopnosťou cítiť čistú lásku a zároveň prijatie života a smrti, ktoré (aspoň pre mňa) vychádza z poznania pravdy o sebe samom. Pravdy o tom, kto som, kto nie som a čo tu hrám… Toto cezo mňa prúdi do rozhovorov s ľuďmi, pre ktorých som súčasťou na ich ceste, do podporných kruhov pre mamičky, ktoré organizujem, do numero výkladov, do kakaa, ktoré prinášam medzi ľudí a aj do kakaových ceremónií, s ktorými som začala len nedávno. Nepoznám cieľ mojej cesty, a ani sa ho nesnažím nájsť. Idem tam, kam ma to volá a viem, že práve teraz sem prinášam to, čo práve teraz treba.
Na záver niečo kakavku, jeho esencii a sile. 100% ceremoniálne kakao je najvyššia kvalita kakaa. Sú to vlastne úplne rozomleté kakaové bôby, neupravované a nepripravené o cenné kakaové maslo. Je to úžasne výživná potravina pre telo, no ovplyvňuje aj naše vedomie. V ceremoniálnej dávke je tento vplyv na vedomie naozaj citeľný. Dokážeme lepšie vnímať samých seba. Niekedy vďaka nemu objavíme potlačené emócie, niekedy nám kakao pomôže rozoznať, čo je naozaj naše a čo je len naučený vzorec. Niekedy x-násobne silnejšie precítime lásku, ktorú v sebe nosíme. Kakao nás dostáva bližšie k sebe – k pravde. Každý je na svojej ceste v inom bode, no kakavko svojou mágiou dokáže kúsok po kúsku otvárať vedomie komukoľvek. Čerešničkou navyše je, že kvalitné ceremoniálne kakao je skvelý nosič zámeru. Ak teda pracujeme so zámerom a vkladáme ho do kakaa, vieme jeho vplyv na naše vedomie ešte viac posunúť. Okrem toho všetkého, kvalitné kakavko aj fantasticky chutí a poteší aj naše mlsné jazýčky.
Včera ma v kníhkupectve upútala kniha s krásnym grafickým prevedením. Na obálke krásny zlatý nápis “Poklady prírody” a obrázok červeného kakaového plodu. Vravím si, presne, poklad prírody, výstižné.
Názov Theobroma pochádza z gréčtiny a znamená “pokrm bohov”. Theo = boh, Broma = jedlo, pokrm. Celý vedecký názov Theobroma cacao dal kakaovníku v 18.storočí švédsky prírodovedec Carl Linné.
Kakaovník pre svoj rast potrebuje teplo, vlhko a tieň, prípadne polotieň. Kakaovník zakvitne veľkým množstvom drobných kvietkov, ktoré rastú priamo z hrubých konárov. Opeľovanie je náročné a jeho prirodzená úspešnosť je 1 - 5%. Kakaovník opeľujú malé druhy mušiek (napríklad aj octomilky), samce miniatúrnych pakomárov a iný maličký hmyz. Kakaové plody sú po dozretí červené, s tvrdou kožou, podobné ako ragby lopta. Po zbere sa vyberú kakaové semienka - bôby priamo na mieste zberu, fermentujú sa, čím získavajú ich charakteristické arómy a sušia sa na slnku. Následne môže, ale nemusí, nasledovať praženie kakaa.
Dnes sa kakao pestuje v Afrike, Strednej a Južnej Amerike, Ázii a Oceánii. Ale jeho korene patria do Strednej Ameriky.
Prvé zmienky o pestovaní kakaa siahajú do civilizácie Olmékov do obdobia pred naším letopočtom. Zdá sa, že Olmékovia sú prvá veľká civilizácia Strednej Ameriky, ktorá kakao pestovala a spracovávala. Nie je úplne jasné, či kakao pili, alebo bôby používali iným spôsobom, no predpokladá sa, že kakao prepájali s duchovnými rituálmi podobne, ako neskoršie civilizácie.
Májovia vnímali kakao ako dar od bohov. Najmä od boha Kukulkána, boha múdrosti, vetra, dažďa, slnka a stvorenia. Májovia robili rituálny nápoj “chocolhaa”, čo znamená “horúca voda s kakaom”. Kakao rozdrvili na pastu a zmiešali ho s vodou a pridávali doň čily a vanilku. Nápoj prelievali z jednej nádoby do druhej a tým vytvorili penu, ktorú považovali za posvätnú. Chocolhaa pili najmä počas obetných obradov na zabezpečenie bohatej úrody. Májovia kakao používali aj formou klystírov, ako rituálne očistenie a spojenie s duchovnou podstatou. Kakao používali aj ako platidlo.
Aztékovia to mali s kakaom veľmi podobné ako Májovia. Kakaový nápoj nazývali “xocoatl”, čo znamená “horká voda”. Kakao postupne naberalo na popularite a prenikalo do každodenného života. Z kakaa sa stal nápoj pre elitu, vládcov, šľachtu a kňazov. Napríklad aztécky vládca Moctezuma II. pravidelne pil kakao ako elixír moci a vitality. Okrem elity bolo kakao aj nápojom pre bojovníkov. Malo im dodať silu, odvahu a vytrvalosť. Pili ho pred aj po bitkách. Kakao sa používalo pravidelne aj počas obetných rituálov. Vtedy sa nielen pilo, ale aj obetovalo. Kňazi ako obetný nástroj využívali aj kakaové bôby. Aztékovia si samozrejme spájali kakao s bohmi. Jeden z najdôležitejších, s ktorým si kakao spájali, bol Quetzalcoalt, boh vetra, múdrosti, učenia a stvorenia, zobrazovaný ako operený had. Je to Aztécka verzia Majského boha Kukulkána. Z týchto dôb pochádza aj legenda, ako Quetzalcoalt zostúpil medzi ľudí ako operený had a učil ich mnohým veciam. Vedel, že nemajú dosť výživnú stravu tak im v posvätných horách ukázal kde rastie ten najlepší kakaovník a naučil ich, ako ho pestovať a spracovávať. Kakaové bôby Májovia používali aj ako platidlo a traduje sa, že mal rovnakú hodnotu ako zlato.
V šamanských kultúrachv Amerike sa kakao využívalo od dávna na prepojenie s duchovným svetom, s bohmi, s predkami. Rituál bol sprevádzaný spevom, tancom, modlitbami a mantrami.
Kakaové bôby a poznatky o ich spracovaní priniesli do Európy Španieli po dobytí Aztéckej ríše. Dôležitou osobnosťou v propagácii kakaa bol Hernan Cortes, ktorého údajne pohostil kakaovým nápojom “xocoatl” sám Moctezuma II.
V Európe bolo kakao spočiatku udržované len v Španielsku, bolo veľmi drahé a dostupné len aristokracii. Španieli kakao začali sladiť cukrom a dochucovať vanilkou a škoricou, čím vytvorili základ pre modernú horúcu čokoládu.
Keď sa začalo s kakaom vo väčšom obchodovať cez oceán, piráti vykrádali z lodí nielen zlato, ale aj kakao. Tieto “pirátske kakaové expedície” podporili nelegálny obchod s kakaovými bôbmi.
Neskôr sa čokoládový nápoj rozšíril aj do iných krajín a stal sa dostupný aj pre nižšie vrstvy. Postupne vznikali prístroje na mletie kakaových bôbov, technológie na vylepšenie konzistencie..
A tu sa príbeh, o tom ako sa kakao dostalo do nášho regiónu, končí. Dalo by sa pokračovať míľnikmi, ako je vyvinutie prvého stroja na extrakciu kakaového masla v 19.storočí v Holandsku. Tento počin naštartoval výrobu kakaového prášku a čokolády ako ju poznáme dnes. Prišla doba čokotyčiniek a iných “mňamiek”, ktorých sú plné obchody. Toto ale nie je príbeh, ktorý je zaujímavý z pohľadu kvalitného ceremoniálneho kakaa.
Ceremoniálne kakao je najvyššia trieda kvality kakaa. Zaručuje pestovanie a spracovávanie tak šetrne, aby sa zachovalo čo najviac bio-aktívnych látok.
Kakao je odpoveď.
Je to výživná odpoveď pre telo. Obsahuje veľký podiel vzácneho kakaového masla, ktoré je nosičom množstva veľmi výživných látok.
V kakau je významne zastúpený alkaloid theobromín, ktorý okrem stimulačného efektu, zlepšuje aj náladu a podporuje kardiovaskulárne zdravie. Alkaloid kofeín je tiež stimulant, ale je prítomný len v malom množstve (0,1-0,5%).
Flavonoidy ako Epicatechín a Catechín majú antioxidačné vlastnosti, znižujú zápal, zlepšujú výkonnosť mozgu, cirkuláciu a kardiovaskulárne zdravie.
Minerály ako železo a zinok majú vplyv na krvotvorbu a imunitný systém. Horčík je kľúčový pre nervový systém, svaly a správnu funkciu srdca.
Je to aj odpoveď pre našu psychiku. Endokanabinoid Anandamid, ktorý sa viaže na rovnaké receptory ako THC, vyvoláva pocity pohody a uvoľnenia. Avšak kakao všetkými svojimi zložkami vyvoláva priaznivý synergický efekt. Zmierňuje pocit stresu a navodzuje relaxáciu. Zvyšuje pozornosť, mierne stimuluje a štartuje inšpiráciu.
Kakao nemá zasýtiť, ale inšpirovať
Kakao má aj významný spirituálny charakter. Pre mňa osobne je každá šálka kakaa začiatok nového procesu. Taká malá smrť, keď sa niečo staré rozpustí a niečo nové vzniká. Vďaka kakau sa lepšie orientujem v sebe. Mám možnosť vidieť, čo je bežne skryté, a pracovať s tým, ak chcem. Vyplávajú moje potlačené nevyjadrené pocity, zvýraznia sa vzory, na základe ktorých sa rozhodujem, reagujem, na základe ktorých si vytváram názory a emócie. Kakao ma navracia k sebe, keď pocítim chaos, keď si nie som istá, či moje rozhodnutia sú skutočne moje, alebo sú naučené. Kakao zosilňuje moju schopnosť skutočného neadresného súcitu, ktorý je (podľa mňa) nutnou podmienkou pre kultivovanie bezpodmienečnej lásky, o ktorej sa síce veľa hovorí, no schopnosť bezpodmienečne milovať je medzi ľuďmi skôr rarita.
Ja osobne aj vďaka kakau po krôčikoch odhaľujem, kto nie som a približujem sa k uvedomeniu, čo asi som.
Kakao môže byť odpoveďou aj pre ľudí hľadajúcich sa v preplnených seba-rozvojových a ezoterických kruhoch, ktoré sú plné slepých uličiek.
Pražením sa aktivujú Millardove reakcie (medzi aminokyselinami a cukrami), ktoré vytvárajú charakteristickú čokoládovú arómu. Zníži sa horkosť a kyslosť odbúraním niektorých trieslovín. Odbúra sa časť antioxidantov, niektoré sa však stanú dostupnejšími. Fenylalanín a tryptofán, čo sú dôležité aminokyseliny pre tvorbu neurotransmiterov ako dopamín a serotonín, môžu byť čiastočne degradované.
Nabudúce o rôznych možnostiach ako kakao pripravovali naši predkovia a pár inšpirácií, ako to zvykneme robiť dnes.