SMRŤ
Čo je to smrť?
Kto pozná odpoveď?
Možno je správnych odpovedí toľko, koľko ľudí na Zemi. A možno ešte viac...
Smrť sa často spája so smútkom, hnevom, pocitom nespravodlivosti, prázdnym miestom. No môže byť spojená aj s uvoľnením, láskou, transformáciou, pokojom, radosťou. Rôzne kultúry a náboženstvá ju vnímajú odlišne. Niekto plače nad koncom a niekto oslavuje nový začiatok. Inak ju cíti odchádzajúci človeka a inak tí, ktorí zostávajú.
Pre mňa osobne je smrť okraj, pomôcka v čase a priestore na uzavretie mojej skúsenosti, ktorú práve teraz prežívam. Rovnako ako som promóciou uzavrela školu, aby som začala niečo nové. Rovnako ako večer uzatváram deň, aby nastalo nové ráno. Dokonca rovnako ako jedno zrnko piesku, má svoj okraj, aby mohlo byť samostatne oddelené od iného. Smrť prináša mnohosť. Dáva existencii a životu zmysel.
Zmena plánu
Pre väčšinu ľudí v našej spoločnosti je smrť "zmena plánu" - sprevádzaná silnými emóciami. Skôr či neskôr, ľahšie či náročnejšie, prijme ju asi každý.
A prečo vlastne "zmena plánu"? Keď všetci vieme, že sa nás týka. Keď všetci vieme, že je to jedna z najprirodzenejších udalostí, súčasť kolobehu života...
Možno aj preto, že smrť je v našej spoločnosti obrovské tabu. Tak veľmi sa tvárime, že neexistuje, až sme tomu asi uverili. Tak ako nechceme plakať, aj keď plač nám pomáha. Tak ako nechceme svetu ukazovať svoje strachy a svoju zraniteľnosť , hoci autenticita nám prináša radosť a posúva nás k slobode. Tak isto sa obávame rozprávať o smrti - a pritom práve keď pustíme smrť do nášho života, máme šancu precítiť vďačnosť za každý jeden deň, odvahu robiť to, čo sme dávno chceli aj motiváciu vyčistiť si vzťahy, pred ktorými roky utekáme.
Sila pominuteľnosti
Často práve vďačnosť za čas, ktorý nám tu zostáva, nás naplní motiváciou žiť stále lepšiu verziu seba samého. Dodá nám odvahu pozrieť sa v tichu do seba. Tam máme šancu spoznávať , kým sme - a čo so sebou nosíme, aj keď nám to už neslúži. Táto batožina, to nie sme my. Môžeme ju postupne "zhadzovať". Bez nej sa nám ľahšie žije - aj ľahšie odchádza. Na dobrej smrti záleží!
DEath CafÉ
Láskavé rozhovory o živote, smrti a umieraní
Smrť je naša spoločná téma. Týka sa každého, no zároveň zostáva v spoločnosti silno tabuizovaná. Väčšina kultúr ju obchádza, hovorí sa o nej potichu, s obavami alebo vôbec. A práve preto vznikol koncept Death Café - aby vytvoril bezpečný a otvorený priestor, kde sa môžeme o smrti rozprávať tak, ako o akejkoľvek inej súčasti života.
Ako sa to začalo
Prvý impulz prišiel zo Švajčiarska, kde v roku 2004 sociológ a antropológ Bernard Crettaz zorganizoval podujatie s názvom Café Mortel. Jeho zámerom bolo rozvoľniť tabu okolo smrti a umožniť ľudom zdieľať svoje postoje, skúsenosti, otázky a obavy.
O pár rokov neskôr sa britský spisovateľ a inovátor Jon Underwood inšpiroval Crettazovými myšlienkami a v roku 2011 zorganizoval v Londýne prvé stretnutie pod názvom Death Café. Jon veril, že otvorené rozhovory o smrti môžu byť oslobodzujúce, obohacujúce a môžu pomôcť ľuďom žiť naplnenejší a vedomejší život. Vízia Death Café sa rýchlo ujala. Dnes sa tieto stretnutia konajú vo viac ako 80 krajinách a ich počet neustále rastie.
Čo (nie)je Death Café
Death Café nie je prednáška, rituál, náboženský obrad ani náhrada terapie. Je to neformálne stretnutie, kde sa ľudia pri káve, čaji či koláči rozprávajú o smrti. Atmosféra je priateľská, bezpečná, uvoľnená a plná rešpektu. Každý môže priniesť svoje otázky, skúsenosti alebo len ticho počúvať. Žiadny názor nie je správnejší či menej správny. Stretnutie vedie facilitátor, ktorý vytvára bezpečný a rešpektujúci priestor, no nemení smer diskusie.
Death Café je pozvanie k úprimnému rozhovoru - predovšetkým k rozhovoru so sebou samým.
PREČO HOVORIŤ O SMRTI?
Keď pustíme smrť do svojej pozornosti, začneme inak vnímať vzťahy a veci, ktoré sú pre nás skutočne dôležité. To nás vedie k hlbšiemu a pravdivejšiemu prežívaniu a užívaniu si života. Keď sa nebojíme pomenovať smrť , ale aj svoje pocity, emócie, hodnoty, túžby a strachy, lepšie spoznávame aj samých seba.
Pripomínanie si konečnosti, otvára dvere k vďačnosti, odvahe a slobodnejšiemu životu.
V tomto bode sa smrť stáva oslavou života.
PRE koho (NIE)Je Death Café?
Death Café je pre kohokoľvek. Nezáleží na veku, profesii, presvedčení či vierovyznaní. Nie sú potrebné žiadne predchádzajúce znalosti ani skúsenosti - stačí zvedavosť, ochota zdieľať alebo počúvať.
Death Café nie je vhodné (alebo po konzultácii) pre človeka, ktorý je v aktívnom smútení a prechádza čerstvou stratou. Nie je náhradou terapie a nenahrádza smútkové poradenstvo.